Koža

Koža

Koža je najväčší orgán ľudského tela, ktorý tvorí ochrannú bariéru medzi vonkajším a vnútorným prostredím, je hmatový orgán reguluje telesnú teplotu. Vstrebávajú sa ňou výživné látky do tela. Plocha kože je 1,5 - 2m² tvorí asi 16% s celkovej hmotnosti to je 3,2 až 5kg.

Koža sa skladá s troch častí: Pokožka - Epiderma
                                              Zamša - Derma
                                              Podkožné tkanivo - Hypoderma

 

Pokožka - epiderma 

Pokožka má vrstevnatú štruktúru, 5 vrstiev, ktoré sú tvorené tromi základnými druhmi buniek. 

Keratinocyty sú najhlavnejšie bunky pokožky je ich najviac je to asi 90%. Starnutím v nich vzniká tvrdá bielkovina keratín, ktorá tvorí vrchnú vrstvu pokožky: vlasy, nechty. 

Melanocyty sú bunky v ktorých sa tvorí pigment, ktorý sa volá melanín určuje farbu kože a vlasov. Máme dva druhy melanínu eumelanín - hnedý čierny a feumelanín - žltý a červenohnedý.

Langerhansové bunky sú súčasťou imunitného systému. A zabraňujú vzniku kožných chorôb. 
Pokožka je veľmi tenká vrstva kože, ktorá sa neustále obnovuje bunkovým delením v zárodočnej (basálnej) vrstve buniek na hranici pokožky a zamše. Skladá sa z niekoľkých vrstiev buniek výstelky (epitelu). Bunky poskytujú od spodnej vrstvy k povrchu, kde nakoniec odumierajú a opadávajú. Pokožka neobsahuje cievy. Jej výživa prebieha z krvi z hlbších vrstiev a cirkuláciou miazgy (lymfy) v medzibunkových priestoroch.

1. Základná vrstva - stratum basale je tvorená jedným radom keranocytov, ktoré sú usporiadané, tesne vedľa seba, kde sa neustále delia a posúvajú sa smerom hore až k rohovej vrstve. Taktiež sa tu nachádzajú melanocyty asi 5% sú rôzne rozptýlené a určujú farbu kože čím je ich viac farba kože je tmavšia a naopak.
2. Ostnitá vrstva - stratum spinosum je tvorená 4 až 7 radmi keranocytov, ktoré sú navzájom pospájané mostíkmi. Medzi keranocytmi sú rozptýlené langerhansové bunky, ktoré zaisťujú telesnú imunitu. Medzi bunkami sa nachádzajú medzibunkové štrbinky, ktoré sú vyplnené medzibunkovým tkanivovým mokom.  
3. Zrnitá vrstva - stratum granulosum je tvorená 2 radmi buniek, v ktorej prebieha intenzívny proces rohovatenia (keratinizácie). Čím viac túto vrstvu zaťažujeme tým väčší je podiel rohoviny na povrchu tela (najviac na chodidlách a dlaniach).
4. Svetlá, jasná vrstva - stratum corneum je tvorená asi 2 radmi buniek. V tejto vrstve už bunky pomaly zanikajú a pretože už takmer neobsahujú bunkové súčasti, táto vrstva sa javí pod mikroskopom ako priehľadná. Jej funkciou je vytvárať elastickú membránu, po ktorej sa pri mechanickom tlaku alebo ťahu posúva posledná vrstva pokožky. Aj táto vrstva sa vyvíja najviac najmä na chodidlách a dlaniach.
5. Rohovitá vrstva - stratum corneum je posledná a najvrchnejšia vrstva pokožky. Ide vlastne o navrstvenie zvyškov pôvodných buniek, ktoré sa postupne z povrchu úplne odlučujú.

Celý proces rohovatenia prebieha asi mesiac (26 - 28 dní). Toľko času máte aj vy na to, aby ste poskytli bunkám svojej pokožky najlepšiu možnú výživu. Odmenou vám bude dokonalá, zdravá a krásna pokožka s perfektnou obranou funkciou. Nestačí však starať sa o pokožku len cez deň - nové bunky sa totiž tvoria najmä počas noci. Správne ošetrenie pokožky má teda prebiehať ráno aj večer, každý deň v mesiaci, teda vlastne 365 dní v roku. Nie nadarmo sa hovorí, že kože je zrkadlom zdravia. A je len na vás, aký odraz vám toto "telesné zrkadlo" ukáže zajtra, o mesiac, rok či desať rokov.